Workshop o špecializáciách

Kategória: Zahraničie Uverejnené: štvrtok, 12. február 2015

Na pražskom worhshope organizovanom v rámci Pražských dentálnych dní Českou stomatologickou komorou sa každoročne stretávajú zástupcovia komôr a sociácií zubných lekárov z regiónu strednej Európy a riešia vždy jednu tému. Mnohé z nich sa neskôr objavia aj na pôde CED, keďže prítomný je aj prezident Dr. Wolfgang Doneus. Tento rok išlo o špecializácie v zubnom lekárstve.

 

Presýtené Nemecko: Otázka špecializácií sa otvorila kvôli jej nejednotnosti. „Zaujalo ma najmä vystúpenie prezidenta nemeckej komory Petra Engela, ktorý hovoril, že vznikajú rôzne špecializácie a pracoviská, najmä emeritných profesorov, ktoré udeľujú rôzne tituly a špecializácie. Zároveň ich hodnotia vysokým počtom kreditov. Nemecký súd rozhodol, že tieto špecializácie môžu byť na výveske. Hodnotil to ako marketingový ťah a čisto komerčnú záležitosť,“ konštatuje prezident SKZL Mudr. Ján Gašič. Systém špecializácií v Nemecku je neprehľadný. V podstate sa delí do 3 základných kategórií. Prvá, najviac kritizovaná, sa týka postgraduálneho programu, za ktorý absolvent po záverečnej skúške získa titul Msc. Štúdium absolvuje na polovičnú pracovný úväzok a získa zaň 60-120 ECTS (Európsky systém transferu kreditov, pričom 1 ECTS = 25 hodín práce). Môže sa špecializovať v odboroch implantológia, parodontológia, endodoncia, chirurgia a estetika. V druhej kategórii zabezpečujú špecializačné štúdium odborné spoločnosti, ktoré vyžadujú pracovnú skúsenosť a, opäť, polovičný pracovný úväzok. Ponúkajú kurzy o rozsahu 256 hodín, počas ktorých musí účastník prednášať a publikovať. Po absolvovaní záverečnej skúšky mu je titul „špecialista“ len prepožičaný. Po uplynutí určitého obdobia naň stráca nárok. Napokon, ďalšie odborné vzdelávanie zubnému lekárovi zabezpečujú príslušné regionálne komory. Štúdium trvá 4 roky a prebieha na univerzitných klinikách alebo akreditovaných pracoviskách. Skúšku uskutočňuje samotná komora. Tu môže nemecký zubný lekár získať 3 špecializácie – chirurgia, čeľustná ortopédia a zubné lekárstvo verejného zdravia.

Slovenský model: Do roku 2003 bolo štúdium stomatológie 6-ročné. Po ňom nasledovala povinná základná príprava po ukončení štúdia v trvaní 3 rokov, pričom práca absolventa bola pod drobnohľadom vedúceho zubného lekára alebo zubného lekára s príslušnou odbornosťou. Záverečná skúška sa konala na akreditovanom pracovisku – univerzite. „Starý systém bol založený na kádrových rezervách, direktívnom riadení. Lekára na konkrétny odbor odporúčal primár oddelenia a schvaľoval riaditeľ nemocnice. Teraz samostatne pracujúci lekár žiada o zaradenie vzdelávaciu inštitúciu, ale ak je zamestnanec, tak to za neho urobí jeho zamestnávateľ. Forma odštátnenia nám priniesla slobodu rozhodovania a adekvátne k tomu by mala byť prítomná aj zodpovednosť, čo sa nie vždy deje. Nedostatkom špecializačného štúdia na Slovensku je nedostatok akreditovaných pracovísk na vyškolenie dostatočného počtu špecialistov, ako aj lekárov s certifikátmi,“ uvádza MUDr. Ján Gašič. Dnes Slovensko vychádza z európskej smernice 2005/36/EC. Špecializačné štúdiá v odbore zubný lekár sú 3 – maxilofaciiálna chirurgia (min. 4 roky), čeľustná ortopédia (min. 3 roky) a detské zubné lekárstvo (min. 2 roky). Štúdium maxilofaciálnej chirurgie trvá v prípade všeobecných lekárov minimálne 6 rokov. Ďalšiu kategóriu tvoria certifikačné pracovné činnosti, pričom zubný lekár má na výber dentoalveolárnu chirurgiu, choroby slizníc dutiny ústnej, implantológiu, mukogingiválnu chirurgiu, klasifikačný systém v zdravotníctve a revízne zubné lekárstvo. Kedysi sa mohol zubný lekár po absolvovaní základnej špecializačnej prípravy špecializovať v odboroch čeľustná ortopédia, detská stomatológia, parodontológia, stomatologická protetika a stomatochirurgia. Niektoré dnes chýbajú. „Keď rušili parodontológiu, bol som proti. Osobne považujem zúženie tohto odboru na choroby slizníc a chirurgiu mäkkých tkanív za atomizovanie. Kedysi bol v každom okrese vyškolený parodontológ. A ochorenia slizníc, najmä vzniknuté biele plochy, veľmi ťažko diagnostikuje aj skúsený zubný lekár. Parodontológ mal s takýmito prípadmi viac skúseností. V súčasnosti je u nás registrovaných iba 10 lekárov s certifikátom z chorôb slizníc dutiny ústnej,“ konštatuje prezident SKZL. Problém je však širší. O choroby slizníc dutiny ústnej nie je medzi zubnými lekármi záujem. „Máme dosť kolegov, ktorí mali parodontológiu podľa starého systému a do istého času mohli požiadať o vydanie certifikátu, no neurobili tak. Ide o celosvetový fenomén. V USA je zo 160 000 zubných lekárov iba 6 000 parodontológov. Tento odbor je časovo náročný, úzko súvisí s motiváciou pacienta. Preto máme na Slovensku dentálne hygieničky, lebo zubní lekári by ho nestíhali inštruovať,“ dodáva MUDr. Ján Gašič.

Naši susedia: Je zaujímavé, že Poliaci uznávajú 7 špecializácií a môžu získať aj 2 ďalšie – z epidemiológie a verejného zdravotníctva. O tom, koľko špecialistov je potrebných v tom-ktorom kraji, rozhoduje každoročne tamojšie ministerstvo zdravotníctva. To limituje aj počet prijatých uchádzačov o špecializačné štúdium a pripúšťa len tých s najlepšími výsledkami zo štátnej skúšky. Poliaci, na workshope zastúpení krakovskou komorou, sú za automatické uznávanie špecializácií v Európe, pričom v Poľsku má špecializáciu 21% zubných lekárov. V Rakúsku je iný systém. Je to jedna z 3 krajín, vrátane Španielska a Luxemburgska, ktorá nemá špecializácie podľa smernice z roku 2005. Zato má vlastné špecializácie. Diplomy vydáva Rakúska komora zubných lekárov, a to z gerostomatológie, detského zubného lekárstva, využitia laseru v zubnom lekárstve, hypnózy a komunikácie, komplementárneho zubného lekárstva, aplikovanej kineziológie a z výživy. V Maďarsku existuje 5 špecializácií - čeľustná ortopédia, detské zubné lekárstvo, dentoalveolárna chirurgia, konzervatívne zubné lekárstvo a protetika: Program na univerzitách trvá 3 roky, pričom druhý a tretí ročník je zameraný výlučne na praktický tréning. Nie je potrebný klinický výskum. V Čechách je od roku 2004 možné získať 2 klasické špecializácie, teda čeľustnú ortopédiu a maxilofaciálnu chirurgiu. Tento rok sa ČSK snaží o opätovné zavedenie parodontológie a klinického detského zubného lekárstva.

Ako ďalej?: V ideálnom prípade by mal byť za chrup pacienta zodpovedný jeden lekár, ktorý ho v prípade potreby odošle k špecialistovi, s ktorým má dobré skúsenosti. „Žiaľ, u nás sa to chápe tak, že keď má niekto špecializáciu, iný to už robiť nemôže. To je omyl. Dobre to je vidieť na príklade už spomínanej parodontológie, kde by mal špecialista riešiť iba závažné stavy. Ovládal by mukogingiválnu chirurgiu aj ochorenia slizníc, bol by špeciálne vyškolený v ťažkých prípadoch ochorenia parodontu, lebo tie bežné musí zvládať každý zubný lekár. Keby sme predpisy brali do slova a do písmena, mohol by deti ošetrovať iba ten, kto má špecializáciu z pedostomatológie. Zdá sa mi to dosť nešťastné. Aby sa vyšlo v ústrety mladým klinickým pracovníkom, navrhol by som skôr odbor, ktorý by sme pomenovali klinické zubné lekárstvo ako majú Česi,“ mieni prezident. Pražský workshop priniesol poznanie, že v špecializáciách neexistuje jednotnosť. Systémy sú široké, neprehľadné a mnohotvárne, pričom by mal perspektívne fungovať jednotný postup. Možno predpokladať, že v prvom kroku vznikne pracovná skupina CED, ktorá sa problematikou špecializácií v Európe bude zaoberať približne 3 roky. Potom vydá odporúčanie pre členské krajiny, ktoré sa podľa neho môžu alebo nemusia riadiť. Bude mať totiž nezáväzný charakter.

Plôška 1: Údaje z registra zubných lekárov (počet zubných lekárov na Slovensku – 3 452):

Špecializácia

  • Maxilofaciálna chirurgia: 38
  • Čeľustná ortopédia: 211
  • Detské zubné lekárstvo: 6

Certifikované činnosti

  • dentoalveolárna chirurgia: 134
  • choroby slizníc dutiny ústnej: 10
  • implantológia: 13
  • mukogingiválna chirurgia: 52

Výzva pre členov

Pri zostavovaní tejto tabuľky sme zistili, že mnohí zubní lekári nenahlasujú svoje špecializácie a certifikované pracovné činnosti. Prosíme vás, aby ste tak urobili čo najskôr a požiadali o vydanie novej licencie, ktorá je potvrdením toho, že tieto služby môžete poskytovať. A to aj v očiach zdravotnej poisťovne, ktorá okrem certifikátu kontroluje aj licenciu.